Akciové indexy

Akciový index môžeme definovať ako súhrnný ukazovateľ vývoja cien akcií v rámci určitého akciového trhu alebo konkrétneho tržhového segmentu. Pre zahrnutie do indexu musia teda akciové tituly spĺňať spoločné charakteristiky - napr. výšku trhovej kapitalizácie, či výšku základného imania, obchodovanie na rovnakom trhu alebo v rovnakom odvetví.
 
Predstavme si, že by akciové indexy vôbec neexistovali. Pokiaľ by chcel investor poznať situáciu na trhu, musel by sledovať vývoj všetkých akciových titulov, čo by bolo určite veľmi nepraktické a zdĺhavé. Hodnota akciového indexu však obchodníkom okamžite prezradí, ako sa vyvíja obchodovanie jednotlivých akcií, ktoré sú v indexe zastúpené. Je možné si tak ihneď urobiť obraz o tom, či je nálada na danom trhu optimistická alebo naopak prevažuje negatívny sentiment.
 
Indexy sa veľmi často využívajú aj pri porovnávaní vývoja ekonomík rôznych štátov alebo jednotlivých odvetví, ktoré zastupujú. Investorom slúži index ako porovnávacia báza (tzv. benchmark) pri posúdení výkonnosti určitého podielového fondu alebo portfólia. Na základe tohto porovnania je možné veľmi jednoducho zistiť, ako je v skutočnosti úspešný správca jeho majetku.

História akciových indexov siaha ďaleko do minulosti. Napríklad index Dow Jones Industrial Average (DJIA) sa začal počítať už v roku 1896, začiatky indexu Standard & Poor’s 500 môžeme nájsť už v 20. rokoch minulého storočia (v tej dobe ako S&P 90), v roku 1957 dostal tento index svoju aktuálnu podobu, ktorá zahŕňa kalkuláciu 500 akciových titulov významných amerických firiem.
 
Samotné zloženie jednotlivých akciových indexov však rozhodne nie je nemenné a vyvíja sa podľa situácie v ekonomike a s tým spojeným dopadom na jednotlivé spoločnosti. Niektoré firmy môžu byť, pod vplyvom nepriaznivých okolností, nútené ukončiť svoju činnosť, iné naopak môžu uskutočniť akvizíciu konkurenčnej spoločnosti alebo býť súčasťou fúzie niekoľkých podnikov. Tieto a mnohé ďalšie okolnosti majú vplyv na zmenu trhovej kapitalizácie firiem, a zároveň tak aj na ich váhu v príslušnom indexe.

• cenovo vážené indexy – hodnota je stanovená iba na základe ceny akcií spoločností, ktoré sú do príslušného indexu zahrnuté. Čím vyššia teda bude cena jednotlivých akciových titulov, tým vyšší bude ich vplyv na výslednú hodnotu indexu. Objem obchodovaných akcií teda pre výsledný výpočet nie je dôležitý. Touto metódou je počítaný napr. index Dow Jones Industrial Average
   
• hodnotovo vážené indexy – v tomto prípade zahŕňa výpočet hodnoty indexu okrem ceny aj objem akcií spoločnosti v obehu. To znamená, že akcie spoločností, ktoré emitovali väčšie množstvo akcií, majú na hodnotu indexu omnoho väčší vplyv ako akcie firiem, ktorých cena akcií je síce výrazne vyššia, avšak nedosahujú tak vysokú trhovú kapitalizáciu. Výsledná hodnota má tak väčšiu vypovedaciu schopnosť ako v prípade cenového indexu.  Preto nie je divu, že existuje ďaleko viac indexov, ktoré sú počítané práve touto metódou. Jedná sa napr. o indexy Standard & Poor’s 500, Nasdaq Composite alebo nemecký DAX.